Trieda 9.A.: Kde nastala chyba...

Autor: Michaela Obertová | 7.7.2012 o 9:29 | (upravené 7.7.2012 o 9:59) Karma článku: 9,92 | Prečítané:  1806x

Tento štvrtok odvysielala RTVS posledný diel reality show Trieda 9.A. Nastal preto čas bilancovať úspech, či neúspech projektu. Divácky sa relácii síce zabodovať nepodarilo, a i keď si minister školstva údajne radšej pozrie publicistiku, táto "šou" i tak stála za pozornosť náročnejšieho diváka.

Predpokladať, že relácia tohto formátu dosiahne na Slovensku sledovanosť podobnú ako sa podarilo jej švédskemu ekvivalentu  je prehnané. Môžeme tvrdiť, že to je spôsobené inou kultúrou a teda, že srdce slovenského diváka poskočí skôr pri Farme, na druhej strane to môže byť i tým, že náš divák jednoducho na kvalitnú televíziu nie je zvyknutý. Veď ani nemá byť ako (pokiaľ teda nie je zbehlejší v cudzích jazykoch), kďže slovenské televízie také niečo poskytujú možno raz za uhorský rok. Osobne si teda dovolím vysloviť myšlienku, že RTVS odvyisleaním Triedy 9.A. konečne raz splnila svoj zámer. To, že sa jej nepodarilo dosiahnuť čísla podobné komerčným televíziam pritom nepredstavuje výrazný problém. I keď to ľudia na jej čele často majú problém pochopiť, to by ani nemalo byť ambíciou verejnoprávnej inštitúcie.  Komerčných televízii, ktoré na diváka chrlia v prime time odpad máme v našich zemepisných končinách dostatok, takže je prirodzené od RTVS očakávať to, aby sa sústredila skôr na vyplnenie diery, čo sa týka programov nekomerčného zamerania a na to, aby produkovala programy, ktoré vyvolajú verejnú debatu. Trieda 9.A. práve programom s takýmto potenciálom bola. Potenciál však ostal len potenciálom. Dôvodov sa dajú nájsť desiatky, niektoré z nich reálne tvorcovia, či RTVS ovlplyvniť nemohli, pri iných to však nemožné nebolo.

Osobne si myslím, že k potopeniu Triedy 9.A. výrazne prispela aj samotná RTVS. Týka sa to samozrejme predovšetkým propagácie. Nedá sa predpokladať, že upútavky na televízii s podpriemernou sledovanosťou zrazu zázračne k programu prilákajú divákov len preto, že je kvalitný. Webstránka neposkytujúca takmer žiadne informácie, či facebooková fanstránka, ktorá v poslednom období projektu dosahovala frekvenciu aktualizácie podobnej tej z internetového praveku tiež asi viac divákov k obrazovkám nepritiahli. To, čo však RTVS vyvádzala tým pár verným divákom, ktorí sa snažili program sledovať pravidelne je až neuveriteľné. Program totiž pomaly každý týždeň vysielala v inom čase. Tých z nás, ktorí ešte dokázali prehrýzť t,že keď sme v začiatku relácie zapli televízor relácia už bola bez varovania v polovici (predpokladám, že kvôli zápasu ME vo futbale), zasa RTVS "potešila" tento týždeň, keď reláciu presunuli z ôsmej na deviatu.

Triedu 9.A. však podľa mňa úplne nezvládli ani samotní jej tvrocovia. Reláciu osobne môžem hodnotiť aj z toho pohľadu, že som videla aj väčšinu pôvodnej švédskej relácie Klass 9.A.  Väčšina ľudí je asi toho názoru, že rozdiel medzi sledovanosťou vo Švédsku a u nás je rozdiel v úrovni spoločnosti a televízneho diváka. Osobne si myslím, že zapôsobil aj faktor rozdielu medzi slovenským a švédskym systémom školstva. V sledovaní slovenskej relácie totiž v konečnom dôsledku nebol nejaký veľký zmysel, keďže tie posledné mesiace na škole ani Testovanie 9 vo väčšine prípadov nemali absolútne žiadny vplyv na budúcnosť žiakov, pretože na strednú školu ich prijali nezávisle na výsledku. Na rozdiel od Slovenska, vo Švédsku po základnej škole  nasleduje gymnasium (netreba si ho mýliť so slovenským gymnáziom), ktoré sa skôr podobá americkej high school a na to, aby sa tam žiak dostal musí splniť určité výsledky. A ak sa tam nedostane, tak má veľmi mizivé vyhliadky do budúcnosti. Švédski tvorcovia si preto vybrali najhoršiu školu v krajine, ktorá mala najviac absolventov, ktorí sa nedostali na gymnasium a cieľom bolo, aby sa deviatakom z tejto školy podarilo na to gymnasium predsa len dostať. Možno mohli preto slovenskí tvorcovia zvoliť radšej iné obdobie ako druhý polrok deviatky. Ďalšia vec je, že vo švédskej škole výrazne prevažovali imigranti a potomkovia imigrantov, čo je niečo, čo asi v ľuďoch vyvolá väčšiu diskusiu ako deti z nejakého slovenského "zapadákova".

Najväčšiu chybu však podľa mňa tvorcovia urobili v tom, že vynechali jednu podstatnú vec z pôvodnej verzie, ktorú im nevynechať nič nebránilo. Príchod nových učiteľov tam totiž neznamenal odchod tých starých, naopak tí noví učitelia, považovaní za najlepších v krajine mali za úlohu okrem zlepšenia výsledkov žiakov pomôcť aj starým učiteľom zmeniť a zlepšiť ich metódy vyučovania. Tento prvok jednak zvyšoval význam projektu z toho hľadiska, že si z neho niečo neodniesli len odchádzajúci deviataci, ale aj samotná škola. Zároveň i pre divákov, najmä tých najpodstatnejších z pedagogického prostredia, malo väčší význam sledovať ako noví učitelia "trénuju" tých pôvodných.

Napriek všetkým chybičkám krásy som veľmi rada, že RTVS takémuto niečomu dala šancu a pevne verím, že komerčný neúspech nebude znamenať strach spustiť projekty takéhoto rázu. Čísla nie sú vždy najdôležitejšie, najmä pokiaľ sa jedná o verejnoprávnu inštitúciu. Pokiaľ nám má ponúkať za koncesionárske poplatky v honbe za vysokými číslami to isté, čo komerčné televízie, tak ju treba zrušiť.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?