V januári však vypukli protesty v Tunisku a vlna nespokojnosti, ktorá sa prevalila celou Severnou Afrikou a Blízkym Východom upútala veškerú mediálnu pozornosť. Ben Alí padol. Pozornosť médií a verejnosti sa obrátila na Egypt. Napokon padol aj Mubarak. Kto padne ďalší piatok? Ktorá ďalšia krajina zhodí z trónu svojho tyrana? Krátko na to sme už všetci upierali zrak na Lýbiu. Padne aj Kaddáfi? A čo na to Západ? Ako dlho si rebeli udržia kontrolu nad Benghází a ostatnými územiami bez pomoci zo zahraničia? Bude bezletová zóna, či nebude? Možné odpovede a analýzy na túto otázku počúvame už len jedným uchom, v piatok o tretej poobede totiž Japonsko zasiahlo najsilnejšie zemetrasenie v histórii tejto krajiny sprevádzané ničivou vlnou tsunami. Obarení hrôzou sledujeme, akú skazu dokáže napáchať matka príroda. Počet obetí narastá do čísel, pri ktorých človeka až zamrazí, a zväčšuje sa aj strach pred hroziacou ekologickou katastrofou a len ťažko nájdete v televízii kanál, ktorého obrazovku by neovládla Fukushima...... Píše sa ešte len marec roku 2011, ale už teraz sa zdá, že tento rok sa do histórie a do našej pamäti zapíše ako dôležitý, zvláštny a smutný ....... Čo však Pobrežie Slonoviny? Upokojila sa tamojšia situácia spolu so zmiznutím z obrazoviek CNN, BBC atď.? Nie, vôbec nie, len žiaľ na rozdiel od volaní po demokracii a slobode v arabskom svete, krviprelievanie nie je pod subsaharaskoafrickým Slnkom ničím novým.....
Na juh od Sahary by ste na mape Afriky len ťažko hľadali krajinu alebo krajinku, v ktorej za posledných 10-15 rokov nedošlo k žiadnemu krvavému konfliktu.....Či už je to občianska vojna v Južnom Sudáne, konflikt v Darfure, občianska vojna v Konžskej demokratickej republike alebo občianske vojny v krajinách Západnej Afriky a tak ďalej a tak ďalej......V médiách však väčšina týchto udalostí stála na pokraji záujmu, väčšiu pozornosť sem snáď obrátili len počas genocídy v Rwande v roku 1994......Napríklad o občianskej vojne v Sierra Leone väčšina z nás niečo tuší možno len vďaka vzhliadnutiu filmu Krvavý diamant s Leonardom DiCapriom.....
CNN a BBC Pobrežie Slonoviny spomenie už len medzi rečou, na SMEčku sa musíte poriadne prehrabať v rubrike Zahraničie, aby ste o Pobreží Slonoviny našli aspoň nejakú tú zmienku, Spiegel alebo Deutsche Welle tiež nie sú veľmi nápomocní.....česť zachraňuje odborný časopis Foreign Policy (FP). „West Africa Lurches Toward War" hlása titulok- „Západná Afrika smeruje k vojne".
Pobrežie Slonoviny je rozdelené na dve časti podobne ako Líbya, juh ovláda Laurent Gbagbo, sever je pod kontrolou medzinárodne uznávaného víťaza volieb Ouattaru. Od počiatku konfliktu svoje domovy opustilo v Pobreží Slonoviny už 370 000 ľudí. Utečenci smerujú predovšetkým do susednej Libérie. Do krajiny, ktorá sa sama ešte vždy spamätáva z tej svojej občianskej vojny (1989-1996 a 1999-2003) a ktorá sa pomaly stavia na nohy, avšak naďalej jej patrí miesto na chvoste medzi tými najchudobnejšími. Počty utečencov zďaleka presahujú kapacity, ktoré Libéria má a súčasná situácia predstavuje podľa FP najväčšiu utečeneckú krízu v oblasti za posledných päť rokov. Do Libérie už dorazilo 80 000 utečencov, zatiaľ čo kapacita utečeneckého tábora vo výstavbe je len 15 000. Väčšina prichádzajúcich z Pobrežia Slonoviny tak našla prístrešok u domácich Libérijčanov, ktorí sú väčšinou príslušníkmi toho istého etnika ako obyvatelia z druhej strany hranice. Avšak s postupujúcim časom tolerancia domácich k prívalu utečencov klesá, väčšina z nich má problém uživiť samých seba, nieto ešte nakŕmiť ďalšie hladné ústa. V príhovore ľudu sa z rádia úradujúca prezidentka Libérie Ellen Johnson Sirleaf (prvá africká prezidentka) snaží občanov upokojiť a umierniť proti utečenecké nálady.
Zároveň vzrastá aj strach z možného rozšírenia konfliktu spoza hraníc aj do samotnej Libérie. Krajina je pred bránami prezidentských volieb a i keď je favoritkou, Sirleaf ešte zďaleka nemá víťazstvo isté, môže aj tu dôjsť k spornému výsledku volieb, ktoré boli príčinou vypuknutia bojov v Cote d´Ivoire? Tento strach pred rozšírením konfliktu posilňujú aj správy o tom, ako sa opačným smerom ako utečenci vydávajú bývalý libérijskí rebeli a ešte väčšmi informácie o pokusoch rebelov prekročiť hranice do Libérie.
Kolobeh informácií neustále sa na nás valiaci z médií neprestáva- všetci s hrôzou sledujeme zábery zo zemetrasením zničeného Japonska, trasieme sa pred ďalším „Černobylom", čakáme ako dopadnú rokovania BR OSN o zavedení bezletovej zóny nad Lýbiou...... A v subsaharskej Afrike zase raz tečie krv a ľudia nedobrovoľne opúšťajú svoje domovy, zatiaľ čo svet upiera svoj zrak úplne iným smerom......Nič nové na tom prekliatom kuse Zeme.....Pozerá sa vôbec niekto?