"All the same ****"...len s welšskými nápismi!

Autor: Michaela Obertová | 22.5.2017 o 18:46 | Karma článku: 5,26 | Prečítané:  371x

Po niekoľkých dňoch strávených v Londýne človek zatúži po pokojnejšej atmosfére menšieho mesta. V našom prípade sa nestalo inak, a tak sme si to po programom nabitom víkende v britskej metropole namierili do srdca Devonu.

Niekoľkohodinová cesta autobusom do Exeteru prebehla pomerne nezáživne a do centra mesta sa nám podarilo doraziť práve včas na to, aby sme stihli prehliadku. Tento raz zadarmo nielen v názve, ale aj cene. Na mieste stretnutia čakala domáca seniorka Anne, vyobliekaná v kostýme sprievodcu. Spolu s inými dobrovoľníkmi takto sprevádzajú turistov svojim mestom bez nároku na odmenu, preto žiadajú len recenziu na TripAdvisore. Od pozitívnych ohlasov si sľubujú, že im mesto aspoň trochu  zlepší podmienky.

Okrem nás dvoch sa ku skupine pridal seniorský pár z Kanady či jedna vyše 80-ročná domáca, ale aj niekoľko prevažne talianskych študentov. My sme sa počas prehliadky cítili podobne ako seniori, keďže nás okolnosti prinútili absolvovať ju so všetkou batožinou na chrbtoch. Anne nepotešila účasť talianskych študentov, keďže neveľmi verila ich jazykovým schopnostiam pochopiť jej výklad.

"I wanna ditch the Italians," zverila sa nám, keď za nami o čosi zaostali. Neúnavne sa ich vypytovala, či rozumejú a či si účasť na prehliadke predsa len nechcú rozmyslieť. Tlmočenie ich vedúcej zatrhla hneď na začiatku, lebo ho považovala za rušivý prvok exkurzie. Taliani ale ostávali neoblomní a vyžrali si to od začiatku až do konca. Odčlenil sa len ich ruský kolega, ktorý väčšmi túžil po nakupovaní suvenírov pre priateľku.

Mesto Exeter ponúka viacero podobných prehliadok rôzneho zamerania. Okrem našej prehliadky Starý a nový Exeter, ktorá približuje históriu a hlbšie centrum mesta, sú to napríklad prehliadky prírodného zamerania. My sme prehliadku začali pred dominantou Exeteru - miestnou katedrálou.

Nachádza sa uprostred historického centra mesta. Počas poslednej zimy ho preslávila najmä nepríjemná udalosť, keď titulky novín zaplavili informácie o zhorení hotela Royal Clarence Hotel. Ako sme sa dozvedeli od Anne patril mu titul najstaršieho hotela v Anglicku. Založil ho v časoch, keď hotelierstvo ešte do Británie nedorazilo, paradoxne, Francúz. Naša sprievodkyňa s personálom hotela uzavrela dohodu, podľa ktorej ste pri spomenutí jej mena mohli nahliadnuť i dovnútra izieb. Nad nevyužitím tejto príležitosti môžeme už len lamentovať.

Keďže ubytovať sme sa vzhľadom na pracovný čas našich hostiteľov mohli až vo večerných hodinách, využili sme podobne ako mnohí domáci voľný čas na oddych na trávniku s výhľadom na krásnu katedrálu. Spestrila nám ho aj čajka, ktorá nelenila a schmatla kus šunkovej salámy, ktorý mi spadol na zem, ešte pred tým ako mi doplo, čo sa vlastne stalo. Prihovoril sa nám aj ázijský mladík, zodpovedný za názov tohto blogu. V Exetere žije a pracuje už asi desať rokov.

Pýtal sa nás na naše cesty a zaujímalo ho, či aj na Slovensku vyzerajú všetky budovy rovnako ako vo Veľkej Británii alebo ostatných európskych krajinách, ktoré zatiaľ stihol navštíviť.

"It's all the same s***," nemárnil slovami hany.

Rýchlo schladil i môj pokus nadhodiť, že mierime aj do Walesu, kde možno uvidíme niečo iné.

"Áno, uvidíte. Ten istý s*** ,len s welšskými nápismi."

Podobne nás svojim výrokom prekvapil aj Tim, jeden z našich domácich v Exeteri. Medzi dverami nás totiž uvítal so slovami "zujte si boty prosím". V skutočnosti nás chcel prijať s inými slovami rodnej reči jeho priateľa Martina, ale čaro Google Translate v tomto prípade nezafungovalo.

Tim s Martinom nás poverili aj ťažkou úlohou označiť pripináčikom na nástennej mape Slovensko. Ich domácnosť navštívilo toľko cudzincov, že nájsť to malé miestečko na označenie Bratislavy predstavovalo celkom slušný problém. Na turistov sú ale dobre pripravení, čaká na nich množstvo materiálov a letákov o Exeteri a o Devone. Kamoške sa ich však podarilo vyviesť z miery otázkou, či je možné absolvovať jednodňový výlet do národného parku Dartmoor.

Odpoveď znela záporne, no kamoška sa nemienila vzdať svojho sna. A napokon predsa len našla spojenie s odľahlou časťou národného parku. Na druhé ráno nás teda zavialo na miesto, kam slovenská duša pred nami možno ani nepáchla. Moretonhampstead. 

Adrenalínový zážitok sa vykľul už z cesty medzimestským autobusom. Mimo civilizácie si to šinul úzkym tunelom pomedzi neostrihané konáre stromov. V Moretonhampsteade naše prvé kroky smerovali do turistického informačného centra. Stretli sme sa v ňom s veľkou ochotou, starý pán nám okopíroval informácie o trase smerom ku Cranbrook Castle a ponúkol nám, že si u nich môžeme odložiť veci, aby sme mohli turistiku absolvovať bez ťaživého nákladu.

Pre istotu nás upozornil aj na to, že v cieli našej trasy žiaden zámok nenájdeme. Cranbrook Castle je totiž v skutočnosti pevnosťou z doby bronzovej. Ako presne ale vyzerá sa nám dozvedieť nepodarilo, keďže nás limitoval čas a niekoľkokrát sa nám počas túry podarilo stratiť. V pomerne odľahlej a opustenej časti parku sme mali šťastie, že sme vždy natrafili na niekoho kto nás naviedol aspoň na správny smer späť do dediny.

Pri cestovaní sa niekedy človek naučí vážiť veci, ktoré máme na Slovensku. Stačí aj taká maličkosť ako je naše rozľahlé značenie turistických chodníkov. Počas našej túry v Dartmoore sa nám podarilo naraziť len na pár miest s drevenými ceduľkami s nečitateľne vyrytými názvami miest. O farebnom značení na stromoch sa nám ani nesnívalo. Tieto komplikácie nám trochu pokazili zážitok z túry, aj keď nám prekvapivo prialo počasie. Už štvrtý deň svietilo slnko a teploty sa pohybovali okolo 25 stupňov.

Večer nás čakala ďalšia cesta autobusom, tento raz do welšského hlavného mesta. Do Cardiffu sme sa ale vydali s prestupom v Bristole. Ešte pred nalodením do vozidla ma zastavila jedna miestna násťročná. Upútalo ju moje tričko zo seriálu Supernatural a pustila sa so mnou do reči. Odhalila môj zahraničný prízvuk a názorovo sa pridala k mladíkovi z Hong Kongu.

"Nechápem na čo by ste sem prišli," krútila hlavou.

Bristol na nás nezapôsobil veľmi príjemne. Nevedno či to spôsobilo časové obmedzenie alebo pár nepríjemných zážitkov (ako napríklad, keď nám jedna mladá žena oznámila, že zastávka, kde zvykol stávať Megabus vyhorela a museli ju presunúť na iné miesto). Celkom nám teda odľahlo po nastúpenie do autobusu Megabus smer Cardiff a to aj napriek tomu, že sa ukázal ako pravdivý poznatok Tima s Martinom o chladných klimatických podmienkach vo vozidlách tohto dopravcu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Historické fiaská aj rekordné úspechy. Česko má po voľbách víťazov i porazených

V novom českom parlamente zasadne deväť strán. Nie všetky sú so svojim výsledkom spokojné.

KOMENTÁRE

Balada o zrade, alebo bez Babiša to nepôjde

Andrej Babiš vyhral v premiérskom referende.

SVET

Politológ: České voľby? Fenomenálny úspech populizmu

Babiš vyhral, lebo kauzy prezentoval ako snahu o zničenie, tvrdí Miloš Gregor.


Už ste čítali?